Hebrejská abeceda má veľký a tajomný vnútorný dej. Od najväčšej abstrakcie koruny Alef, cestou k čoraz väčšej konkretizácii existencie, až k úplnému "rozžutiu" (šin) a absolútnej mnohosti (tav). Tento dej je symbolický, mnohoznačný a ťažko definovateľný, a podoba, ktorú som sa pokúsila synchronizovať do logického celku, je len jedna z mnohých, či nekonečných.
Treba povedať, že poradie písmen nie je identické s poradím kariet odpovedajúcim písmenam v Crowleyho tarote- určité obmeny nastávajú a teda i dej poradia kariet má iný význam.
Dej písmen je poňatý tradične od hora nadol- od koruny smerom ku konkretizácii. Rovnako je ale možné opačné poňatie- smerom nahor, stúpanie po rebríku do výšin, kde sa stráca konkrétne ľudské pomenovanie.
////
Na počiatku je myšlienka. Hlava. Je to hlava býka, mladého býčka, ktorý je učiteľ a vodca. To je
א (alef), latentná prítomnosť, každej skutočnosti, učiteľ na tomto svete, výber určitého smerovania.
Z myšlienky vznikne akt tvorenia- dom. To je
ב (beth). Dom je svet (hmotný, no nie nutne), a človeku náleží. Je reprezentantom duality prírody, a darom pre človeka, ktorý by ale nemal zabúdať, že pánom domu je vždy Boh.
Človek sa stráca na "dolnom" svete, a hľadá opäť spojenie s Bohom a Zdrojom, putuje na púšti, a je to cesta
ג (gimel)
.
Poznanie domu sveta (beth) v ticho púšte prinesie "otvorenie dverí" ד (daleth) do iných svetov, vonkajších či vnútorných. Otvorenie svojho domu pre boha či človeka - pohostinnosť.
Po otvorení prichádza dovnútra posolstvo, a to je okno (He)-
ה ktoré je rovnako otvorené. Je to sen, vidina, ideál.
S "vyšším svetom" je možné spojenie, tak, ako človek túži od začiatku, pomocou háku- spojovníka,
ו (waw). Toto spojivo je zmluva medzi človekom a Bohom.
Waw má rovnú priamku, nasledujúce ז (Zajin) zvlnenú. Cesta waw bola priama, cesta zajin je kľukatá cesta meča- vydobytie, vojny bohov proti vojne ľudí. To je Boh
- udržiavateľ (človek mieni a Boh mení).
Nasleduje opäť okno, ale zavreté- plot, ohrada-
ח (Chet).Je to znamenie vnútorného chaosu, uzavretia sa v ôsmy deň stvorenia.
Biblický chaos je akási plodová voda, a v temnote
ט (tet), v maternici je priestor pre rodenie skutočností. Lono je zároveň hrob. Pochovanie, rozklad, sa kríži s embryom, zrodením- taká je dvojakosť sveta.
Oplodnenie lona spôsobí י (jod) to je kvapôčka (spermie), ktorá má oplodniť, a zároveň ruka, prinášajúca zmysluplný čin.
Keď táto ruka uchopí, je to
dlaň ruky, כ (kaf). To značí vyvíjať tlak rukou, pôsobiť, dať do platnosti.
Nasledujúcím aktom bude preoranie poľa, a totiž archaickým nástrojom volským bodcom, ל (lamed). Je to základňa, z ktorej sa bude dať vzlietnuť. Pohnutie času do pohybu.
Čas a jeho plynutie v určitom prekliatí, to je מ (mem), trpné prečkávanie, kolobeh prírody, voda.
Vo vode je ryba, נ (nun). Toto je praryba, netvor. Zajatie času a individuálna existencia.
Toto zajatie, obmedzenie, vytvára had
ס (samek). Je to alchymistický had, stočený do kruhu, zároveň had rajský, nie v negatívnom význame. To had umožňuje byť na svete, had priniesol slobodu voľby.
Aby sa človek vedel sám rozhodnúť (Vôľa), potrebuje oko
ע (ajin). Oko Ajin musí byť presné a vedomé, pritom slepé, slepé voči následkom, aby mohlo byť len rýdzou Vôľou.
Vďaka oku- rozhodnutiu, voľbe, nadobúda ústa פ (Pe) demonštráciu vlastného názoru, vôle) , a až teraz možno s určitosťou hovoriť o rozhovore s Bohom- nie takom ako na púšti- načúvanie, ale diskusia.
Prišla chvíľa pre modlitbu. Zopätie rúk, vytiahnutie udice z vody (času), a tá udica je
צ (cade). Cádik je spravodlivý, volí zákonnú cestu, a je ukončením.
Cesta od svätosti ku spáse vedie cez ucho ihly ק (Kof). Je to veĺká skúška, ale len to, čo sa zmestí cez ucho ihly, je prosté a bez úmyslov, môže prejsť cez bránu do iného sveta. Ucho je zmysel zameraný na to najmenej hmotné- zvuk.
Dokonanie tejto premeny je
ר (Reš). Hlava človeka. Nesie skúsenosť oka, skúsenosť úst, a i skúsenosť ucha (ihly), uzatvára všetko v jednote dobrého i zlého.
Spracovanie vnemov je jedenie, žutie- a to je zub
ש (šin). Je to relatívne trvanie, lebo v zuboch sa forma zmení, obsah premiesi, všetko sa mení. To je Aeon, ktorý má svoj začiatok a koniec, a je vystriedaný ďalším Aeonom.
Po tomto znaku nasleduje kríž
ת (tav), kríž v zmysle absolútne všetko, čo jestvuje, začiatok i koniec, nekonečno, extrém mysliteľného a uskutočneného.
Tak sa dej uzatvára, alebo naopak otvára, do ďalšieho cyklu nekonečných premien archetypov abecedy.
